Malá roztomilá mačička Daisy bola na našu kliniku privezená 11.11. tesne pred záverečnou, ako krívajúci najdúch, s opuchnutou a polepenou prednou končatinou. Poprvotnom vyšetrení a odstránení časti nečistôt z boľavej labky sa nám naskytol pohľad na škaredú, niekoľko dňovú tržnú ranu na jej ľavom predlaktí. Aj keď bola Daisy statočná a nechala sa ošetriť bez väčších protestov, dokonca s pradením a ľúbezným pohľadom, pre jej pohodlie a zmiernenie bolesti sme pristúpili k sedácií a pustili sme sa do dôkladnej obhliadky rany.
A tak sa z na prvý pohľad niekoľko centimetrovej tržnej ranky vykľula rozsiahla rana siahajúca od dorzálnej plochy karpu cez takmer celú kaudomedialnu plochu predlaktia. Okraje rany boli znekrotizované a v podkoží sme ponachádzali množstvo hnisavých káps, pričom jedna z nich siahala až do polovice ramena. Po odstránení odumretej kože vznikla rana ešte väčšia a jej okraje boli od seba príliš ďaleko aby ich bolo možné zošiť. Začali sme zvažovať naše možnosti ako kožné štepy, kožné flapy….amputácia…Poslednú možnosť sme sa snažili ignorovať ako najlepšie to šlo, k čomu prispelo aj vyhodnotenie RTG snímkov, na ktorých sa neobjavila žiadna zlomenina. Rozhodli sme sa pre dočasné naloženie fixačných stehov, aby sme zabránili ďalšiemu znehodnoteniu podmínovanej kože, kým zvládneme infekciu.
Ranu sme dôkladne vyčistili natreli antibiotickou masťou, na nôžku sme naložili bandáž a Daisy bola nasadená na celkové antibiotiká a nesteroidné antiflogistiká. Táto procedúra sa opakovala 4 dní pričom sa nám podarilo vo veľkej miere zbaviť infekcie dokonca sa po obvodoch rany začalo tvoriť pekné granulačné tkanivo. Radosť z progresu však netrvala dlho nakoľko časť kože z jednej strany rany začala macerovať a koža v oblasti karpu bola tak napnutá, že znemožňovala dostatočný odtok krvi z distálnej časti končatiny a tá začala opúchať. Museli sme zmeniť taktiku boja a zvoliť postup, pri ktorom sa ľahšie zbavíme nadbytočnej tvorby ranového sekrétu, aby sme neprišli aj o ten malý zbytok nepoškodenej kože, ktorý jej na útlej labke ostal. Taktiež sme museli odstrániť zopár pozičných stehov v okolí karpu, na uvoľnenie nadmerného ťahu kože. Nasadili sme teda terapiu novozélandským medom, ktorý je známy svojimi osmotickými vlastnosťami a začali sme pri každodennom bandážovaní používať nepriľnavé penové krytie. Po týždni preväzov všetky naše obavy opadli, keď koža po celom obvode rany začala krásne priliehať, po infekcií nikde ani stopy a na povrchu odhalenej svaloviny sa objavilo zdravé rovnomerné granulačné tkanivo.
Drobná Daisy absolvovala okolo 20 bandážovaní pričom prvých 5 musela byť sedovaná, ďalšie 3 zvládla len na liekoch proti bolesti a počas ostatných bandážovaní poslušne nastavovala nôžku na ošetrenie sama. Po 3 týždňoch sme sa dostali do štádia, kedy bola rana suchá a dosahovala asi tretinu svojej pôvodnej veľkosti a časť nad carpom bola vyhojená takmer úplne. Nasledoval proces hojenia na vzduchu, ktorý sme sa snažili čo najviac urýchliť aby sme predišli komplikáciam v podobe opätovnej infekcie. Bandáž vystriedal ochranný golier a drobec ďalej podstupoval každodennú 2 hodinovú terapiu v kyslíkovom boxe a osvecovanie biolampou, s ktorými sme začali už pri posledných dňoch hojenia pod bandážou.
Po ďalších necelých dvoch týždňoch terapie ostala po rane len drobná chrastička. Dnes by človek len ťažko uveril čím všetkým si táto vďačná mačička prešla a len márne by hľadal dôkaz na jej kompletne zdravej a funkčnej labke.
